Úhrada za pobyt v domove sociálnych služieb a za opatrovateľskú službu

Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby (napríklad či sa zdravotne postihnutému poskytuje opatrovateľská služba uňho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb), ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j. neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku.

Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa. Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní majetku sa prihliada aj na nehnuteľnosti, ktoré žiadateľ o sociálnu službu v uplynulých piatich rokoch predal.

Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Od 1. 7. 2019 je výška životného minima 210,20 €.

Suma, ktorá musí príjemcovi služby po zaplatení úhrady zostať z príjmu, je:

  • 1,65-násobok sumy životného minima po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu,

  • 25 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu,

  • 60 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu,

  • 100 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,4-násobok sumy životného minima, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje.

Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzuje a spoločne započítava s príjmami iných osôb (napríklad manžela/manželky), tak po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí týmto spoločne posudzovaným osobám zostať najmenej 1,65-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať. V takomto prípade sú povinní zaplatiť úhradu za sociálnu službu jeho plnoleté deti alebo rodičia, ak ich má.

Zariadenia sociálnych služieb a opatrovateľská služba

V domove sociálnych služieb sa poskytuje ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, pracovná terapia a záujmová činnosť do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku môže občan využívať služby zariadení pre seniorov (v minulosti nazývaných domovy dôchodcov), avšak iba v prípade, ak je na pobyt v zariadení odkázaný, alebo je daný iný vážny dôvod, prečo má byť doň umiestnený.

Denný stacionár je určený na pobyt počas dňa. Klientom sa tu poskytuje stravovanie, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť.

Špecializované zariadenie slúži pre pacientov s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou, pervazívnou vývinovou poruchou, sklerózou multiplex, schizofréniou, demenciou, hluchoslepotou, AIDS alebo organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa.

V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a ošetrovateľská starostlivosť osobe, ktorej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti.

Opatrovateľská služba sa poskytuje doma. Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a osoba, ktorej bude poskytovaná (príjemca služby).

Ďalšie sociálne služby

Okrem zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby môžu ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom využívať aj ďalšie sociálne služby poskytované obcou, ako sú prepravná služba, požičiavanie pomôcok a podporné služby.

Prepravná služba (známa aj ako tzv. „sociálne taxi“) slúži na prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na individuálnu prepravu podľa posudku úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ale aj ľudí, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu dočasne nedokážu dobre pohybovať (napríklad majú zlomenú nohu). Využiť ju teda môžu aj tí, ktorí inak nespĺňajú podmienky na poberanie príspevkov súvisiacich s prepravou od úradu práce.

Požičiavanie pomôcok zabezpečuje obec na preklenutie obdobia, keď si pacient vybavuje poskytnutie zdravotnej pomôcky v zdravotnej poisťovni alebo príspevok na zakúpenie pomôcky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmito pomôckami sú napríklad invalidné vozíky, chodúľky, toaletné stoličky, servírovacie stolíky, francúzske barle, vychádzkové palice, vaňová alebo sprchovacia stolička.


Podporné služby:

  • denné centrum, v ktorom sa poskytuje sociálne poradenstvo a záujmová činnosť,
  • jedáleň, ktorá môže zabezpečovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti,
  • práčovňa na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
  • stredisko osobnej hygieny, v ktorom je možné vykonávať nevyhnutnú základnú osobnú hygienu.

Obec okrem toho ťažko zdravotne postihnutým sprostredkúva osobnú asistenciu a pomáha s administratívnymi úkonmi súvisiacimi s poberaním príspevku na osobnú asistenciu.

Tieto služby sa vybavujú podstatne jednoduchšie, pretože pri nich nie je potrebné osobitné posudzovanie odkázanosti. Na obecnom alebo mestskom úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte sa podá žiadosť o konkrétnu službu. K žiadosti sa priloží potvrdenie od lekára (všeobecného alebo špecialistu), že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Ak bol žiadateľ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, stačí, ak k žiadosti priloží toto rozhodnutie. Za poskytovanie prepravnej služby, stravovanie a donášku jedál sa platí úhrada, ktorú si stanoví obec. Informácie o výške úhrady, tlačivá žiadostí a konkrétne podmienky poskytovania týchto služieb v tej-ktorej obci sa poskytujú na obecnom úrade a sú zverejnené aj na webových stránkach obcí.

Ako si vybaviť umiestnenie do zariadenia a opatrovateľskú službu

Ak sa žiada o služby domova sociálnych služieb, denného stacionára alebo špecializovaného zariadenia, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na úrade vyššieho územného celku. Ak sa žiada o umiestnenie do zariadenia pre seniorov, do zariadenia opatrovateľskej služby alebo o domácu opatrovateľskú službu, žiadosť sa podáva na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná, napr. ten, kto má byť umiestnený do zariadenia sociálnych služieb. Každá obec a vyšší územný celok má vlastné tlačivo žiadosti.

K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu je potrebné priložiť doklad od lekára potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Na základe dokladu od ošetrujúceho lekára (všeobecného lekára alebo špecialistu) vypracuje lekár spolupracujúci s obcou alebo VÚC posudok, v ktorom určí mieru odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu. Posúdenie je spravidla možné bez predvolania žiadateľa. Ak však žiadateľ na tom trvá, lekár je povinný predvolať ho na osobné posúdenie zdravotného stavu.

Odkázanosť sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že človek pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Na poskytovanie domácej opatrovateľskej služby stačí II. stupeň odkázanosti, na umiestnenie do domova sociálnych služieb je potrebný stupeň V. a VI., na umiestnenie do zariadenia pre seniorov stupeň IV. až VI. Pravidlá posudzovania odkázanosti a zoznam činností, s ktorými sa pomáha osobe na to odkázanej, nájdete tu.

Na posudok lekára nadväzuje tzv. sociálny posudok sociálneho pracovníka obce obsahujúci presný zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o domácnosť, zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej osoby, a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín. Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch (najmä vtedy, keď sú potrebné ďalšie doklady týkajúce sa zdravotného stavu alebo príjmu) maximálne 60 dní. Výsledkom posudzovania je vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

Keď má žiadateľ rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, môže si vybrať jej poskytovateľa. Sociálne služby poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia. Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), vyššie územné celky a nimi zriadené subjekty. Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a inými zriaďovateľmi. Ak v zariadení, ktoré si žiadateľ vybral, nie je voľné miesto, je zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť prístupná verejnosti, žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza. V krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, by mu mala byť sociálna služba poskytnutá ihneď.

Poskytovateľ a príjemca spolu uzatvoria zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. V zmluve sa uvedie aj výška úhrady za službu. Príjemca môže zmluvu vypovedať, a poskytovanie služby tak ukončiť.

Sociálne služby

Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom majú pomáhať aj sociálne služby zabezpečované obcami, mestami a vyššími územnými celkami. Takýmito sociálnymi službami určenými pre zdravotne postihnutých, chorých a starších obyvateľov sú rôzne zariadenia sociálnych služieb, opatrovanie v domácnosti, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, ale aj zabezpečenie stravovania, prania a hygieny.

Sociálne služby nemôže využívať každý. Zariadenia sociálnych služieb a domáca opatrovateľská služba sú určené pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách, pri ostatných sociálnych službách je podmienkou trvalo alebo dočasne zhoršený zdravotný stav či iná nepriaznivá sociálna situácia. Vybavovanie a poskytovanie sociálnych služieb priamo nesúvisí s invaliditou, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa, a s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide teda o osobitný systém pomoci patriaci do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov.

Odkazy:

© 2019 ALL RIGHTS RESERVED